Vážim si názory všetkých odborníkov

V roku 2015 prišiel riaditeľ Múzea SNP a poslanec MsZ Stanislav Mičev s myšlienkou vytvorenia a osadenia sochy panovníka Bela IV., ktorý v roku 1255 udelil hosťom z osady Bystrica mestské výsady a povýšil ju na slobodné kráľovské mesto. Jeho nápad sme si osvojili a začali sme podnikať kroky k jeho naplneniu. Od začiatku sme sa stretávali s rôznymi názormi, najmä čo sa týka vyobrazenia a umiestnia budúceho umeleckého diela. Všetky kroky, ktoré boli výsledkom spolupráce s Akadémiou umení v Banskej Bystrici, sme v každom štádiu konzultovali aj s Krajským pamiatkovým úradom. V piatok mi niekoľko banskobystrických architektov adresovalo otvorený list. Som presvedčený, že každý má právo na svoj názor. Zároveň si uvedomujem, že v otázkach umenia a architektúry nie je možné chcieť dosiahnuť univerzálny pohľad.

PONÚKAM VÁM MOJU ODPOVEĎ

Vážení signatári otvoreného listu,

reakciu na Vaše stanoviská týkajúce sa pripravovaného umiestnenia sochy kráľa Bela IV. v areáli Mestského hradu v Banskej Bystrici dovoľte začať rekapituláciou doteraz realizovaných krokov.

Aktivity smerujúce k vytvoreniu a osadeniu sochy panovníka Bela IV., ktorý v roku 1255 udelil hosťom z osady Bystrica mestské výsady a povýšil ju na slobodné kráľovské mesto, sme začali podnikať už v roku 2015 na podnet poslanca mestského zastupiteľstva, riaditeľa Múzea SNP v Banskej Bystrici, Stanislava Mičeva. V tom období vyzval mesto, aby navrhlo, kde originál sochy kráľa Bela IV. umiestniť a zároveň, aby bola vyhlásená verejná zbierka na realizáciu tohto diela.
Nápad poslanca Stanislava Mičeva som si osvojil nielen ja, ale aj ďalší poslanci a odborné útvary mesta. Následne sme sa v roku 2015 obrátili so žiadosťou o spoluprácu na Akadémiu umení v Banskej Bystrici, ktorá patrí k renomovaným vysokým školám vychovávajúca budúcich umelcov.

Neustále deklarujem, že symbióza univerzít s mestom je dôležitá, preto som požiadal rektora o súčinnosť pri procese prípravy, výbere a samotnej realizácii umiestnenia sochy kráľa Bela IV. Listom som ho vyzval, aby oslovil troch, ním vybraných potenciálnych autorov spolupracujúcich s Akadémiou umení, z ktorých návrhov by vzišiel víťazný prototyp. Vo veci začal pracovať vedúci Ateliéru figurálneho sochárstva Fakulty výtvarných umení, Akadémie umení v Banskej Bystrici, docent Peter Gáspár, akad. sochár, spolu s inžinierom architektom Martinom Somorom.

Na stretnutí dňa 29. septembra 2016, za účasti hodnotiacej komisie v zložení vtedajšieho prorektora Akadémie umení Matúša Oľhu, akademického maliara, profesora Ľudovíta Hološku, doktorky umenia Evy Masarykovej a odborných útvarov mesta, predstavil doc. Gáspár tri alternatívy spracovania sochy kráľa Bela IV. a dal možnosť výberu hlavných atribútov – meča, štítu a listiny. Prítomní sa zhodli na atribúte meča (právo meča – slobodné mesto, ochrana krajiny) a listiny (historická udalosť udelenia mestských výsad Banskej Bystrici). Odborná porota konštatovala, že skúsenosti autora v oblasti figurálnej tvorby vo verejnom priestore dávajú garanciu kvalitnej výslednej realizácie diela.

Návrh bol následne autormi odprezentovaný a prerokovaný na Komisii MsZ pre kultúru, informatiku, mestskú kroniku a ZPOZ dňa 13. októbra 2016. V tom istom roku sme na zasadnutí mestského zastupiteľstva predložili materiál s návrhom riešenia tohto sochársko-architektonického diela, aj s návrhom na vyhlásenie verejnej zbierky na jeho zhotovenie. Väčšina poslancov mestského zastupiteľstva návrh vykonať dobrovoľnú zbierku podporila. Zároveň sme v roku 2017 oslovili spoločnosti pôsobiace v Banskej Bystrici, ako aj Veľvyslanectvo Maďarska, aby prispeli finančnými prostriedkami a pomohli dielo zrealizovať. Som rád, že myšlienku osadenia sochy si osvojili viacerí banskobystrickí podnikatelia, ale aj nadácia Gábora Betlena z Maďarska, ktorá nám vo februári 2019 tak isto prispela významnou sumou finančných prostriedkov na realizáciu sochy. Zároveň sme vytvorili webstránku https://bela.visitbanskabystrica.sk/, na ktorej môžu všetci záujemcovia dodnes nájsť relevantné informácie.

Už v roku 2016 bola nejaký čas na stole polemika týkajúca sa umiestnenia sochy. Autori navrhovali lokalizovať sochu kráľa Bela IV. v nadživotnej veľkosti v blízkosti vstupu pred Stredoslovenskou galériou (budovou Pretória –historickej radnice mesta) na Námestí Štefana Moysesa. Listom v roku 2017 som preto požiadal riaditeľku Krajského pamiatkového úradu, aby sa k danej lokalite vyjadrila. Podľa stanoviska KPÚ Banská Bystrica predmetné územie pamiatkovej rezervácie je pre realizáciu zámeru prípustné. Usmernenie KPÚ zároveň stanovovalo, že ak by sme uvažovali o umiestnení tohto diela mimo Pamiatkovej rezervácie mesta Banská Bystrica, bolo by nevyhnutné spracovať architektonicko-urbanistickú štúdiu v alternatívach s vizualizáciou.

Napriek tomu, že uvedená lokalita nebola v rozpore s odporúčaniami Krajského pamiatkového úradu, vedenie Stredoslovenskej galérie nesúhlasilo s umiestnením sochy. Ďalšou z navrhovaných lokalít pre umiestnenie sochy kráľa Bela IV. bol vstup do odbytových priestorov Barbakanu a lokalita za vežou Barbakanu (Petermannova veža). Krajský pamiatkový úrad vydal oficiálne stanovisko a právoplatné rozhodnutie, v ktorom je uvedená poloha sochy za vežou Barbakanu. Zároveň by som rád poznamenal, že vytvorenie výtvarného diela ako výsledku vlastnej duševnej tvorivej činnosti nepodlieha zákonu o verejnom obstarávaní. Pokiaľ ide o stavebné konanie, to bolo vedené obcou Malachov, nie mestom Banská Bystrica.

V marci tohto roku som požiadal Radu primátora mesta Banská Bystrica pre architektúru a urbanizmus (architekti Vladimír Tomala, Ladislav Bradiak, Pavol Bugár, Roman Jariabka, Štefan Moravčík, Danica Turčanová), aby zhodnotili všetky tri diskutované lokality. Zhodli sa na tom, že poloha pred vstupom do Barbakanu nie je vhodná. Ďalšie posudzované lokality – Pretórium či umiestnenie sochy Bela IV. za Petermannovu vežu (Barbakan) sa podľa ich slov javia v princípe ako vhodné. Každá má svoje špecifiká, plusy a mínusy. Rád by som Vám pripomenul, že po rokoch by sme chceli sprístupniť verejnosti prvé poschodie Barbakanu, kde pripravujeme Thurzovsko-Fuggerovskú zážitkovú expozíciu. Chceme, aby bola v budúcnosti aj Petermannova veža vyhľadávaným miestom domácich a zahraničných návštevníkov.

Vážení signatári,

návrh umiestnenia sochy bol predmetom našich niekoľkonásobných pracovných stretnutí s KPÚ Banská Bystrica. Za účasti architektov, historikov ako i historikov umenia sa posudzovala historická stránka vzťahu kráľa Bela IV. a vtedajšej Banskej Bystrice, prípadný konflikt s už situovanými dielami a architektúrami v pamiatkovom území i mimo neho a následne architektonicko-výtvarná stránka zameraná na parametre navrhovaného diela.

Mesto Banská Bystrica konalo v zmysle platných právnych predpisov a nie je si vedomé ich obchádzania. O zámere osadenia predmetnej sochy bola verejnosť informovaná prostredníctvom Radničných novín i na vytvorenom webe, avšak priestor na vyjadrenie využilo len minimum osôb. Napriek tomu, počas rozhodovania o definitívnom umiestnení sochy sme sa zaoberali množstvom protichodných názorov odborníkov. Som si vedomý, že každý má právo na svoj názor, ovplyvnený vlastnou profesiou a skúsenosťami. Je utópiou chcieť dosiahnuť jeden univerzálny názor, spoločný pre laickú i odbornú verejnosť.

Čo sa týka sochy kráľa Bela IV. a jej situovania, až čas overí, či obyvatelia a návštevníci mesta „prijali“ toto dielo v jeho výtvarnom prevedení a situovaní v areáli Mestského hradu.
Vážim si názory všetkých odborníkov, ale v danom prípade sa prikláňam k tým, ktorí boli oslovení na začiatku projektu.

Ján Nosko

Foto: vizualizácia
Odpoveď je na otvorený list, ktorý môžete nájsť tu: https://www.bystricoviny.sk/polemika/primator-jan-nosko-reaguje-na-otvoreny-list-siedmich-architektov-v-suvislosti-so-sochou-bela-iv/